O deťoch
Tento príbeh je o jednej učiteľke z materskej škôlky. Pani učiteľka pomáha dieťaťu obuť si malé kovbojské topánky. A dieťa ju poprosilo:
-“Pani učiteľka, pomôžte!”
Tak obaja tlačili, ťahali, stále sa do tých topánok nemohli dostať. A keď sa to konečne podarilo, tak si obaja upotení sadli, chlapček sa pozrie na topánky a hovorí:
-“Pani učiteľka, my sme dali topánky obrátene..”
Tak sa učiteľka pozrela a naozaj. Zachovala však kľud, topánky s menšou námahou dala dole a znovu ich tlačili tentokrát na správne nohy. Potom sa chlapček na topánky pozrie a hovorí:
-“To ale nie sú moje topánky.”
Učiteľka sa kusla do jazyka, aby nekričala:
-“To si nevedel skôr?” a dávala mu topánky znova dole a chlapček hovorí:
-“To nie sú moje topánky, to sú topánky môjho brata a mama mi ich necháva nosiť!”
Učiteľka už nevedela, či sa má smiať alebo plakať a znovu pomohla chlapčekovi do topánok. A keď mu po tej úpornej námahe pomáhala do kabátu, tak sa spýtala:
-“A kde máš rukavičky?”
A chlapček hovorí:
-“Já ich mám napchaté v topánkach!”
Priateľský rozhovor na WC
Sedím si celkom sám na záchode a robím, čo sa tam robiť má. Zrazu počujem od vedľa:
-"Ahoj, ... ako sa ti darí?"
Celkom určite nie som človek, ktorý by si začínal rozhovory na pánskom WC a ani neviem ako ma napadlo odpovedať, tak som odpovedal:
-"Darí sa mi celkom perfektne."
Ten vedľa sa ma opýtal:
-"A čo robíš?"
Čo toto je za bláznivú otázku! Určite je to trochu zvláštne, ale odpovedám mu :
-"No...myslím, že to isté čo ty ....!"
Tak sa skúsim s tým poponáhľať, keď odrazu počujem ďalšiu otázku :
-"Smiem prísť k tebe?"
Dobre, táto otázka bola naozaj zvláštna. Myslel som, ale len na to, ako hovor priateľsky ukončil. Preto som len odvetil:
-"Nieee, teraz som naozaj moc zaneprázdnený."
A potom počujem, ako ten vedľa hovorí:
-"Ty ... počúvaj ma, zavolám ti neskôr ešte raz. Vedľa sedí nejaký idiot a stále mi odpovedá na moje otázky."